„AN NAKBA“

16.5.2016

15. mája tohto roka si palestínsky ľud pripomína 68. výročie „ANNAKBA“, ktorá postihla palestínsky ľud vznikom štátu Izrael. „ANNAKBA“ je emocionálny ľudový palestínsky termín, ktorý je ekvivalentom pre „etnické čistky“ spáchané na Palestínčanoch v dôsledku sionistických zločinov so zámerom ich vyhodenia z miest a obcí ich vlasti Palestíny. „ANNAKBA“ je palestínsky holokaust.
Historické skutočnosti, ktoré sú potvrdené aj tzv. novými historikmi v Izraeli, dokazujú, že etnické čistky pôvodných obyvateľov v Palestíne začali v marci 1947, systematickým a organizovaným spôsobom, a to teroristickými sionistickými organizáciami. Operácie organizovaného sionistického teroru proti neozbrojeným nevinným civilistom spôsobili úplné zničenie 530 palestínskych obcí a miest a vyhnanie ich obyvateľov z vlasti, čo malo za následok stratu domovov pre takmer 900 000 Palestínčanov. Sionisti použili násilie, teror a páchanie masakrov, ktorých počet prevýšil 40, ako prostriedok na zastrašovanie neozbrojených civilistov a ich donútenia k diaspóre.
To však nebolo všetko. Štát Izrael, ktorý bol založený na ruinách palestínskeho ľudu, si nevystačil s tým, čo bolo spáchané voči Palestínčanom. V snahe dokončiť to, čo začali sionistické organizácie, strpčil Izrael život Palestínčanom, ktorí ostali vo vlasti, aby ich donútil k násilnej emigrácii a následne ich okradol o majetky a skonfiškoval ich pôdu.
Aby sa Izrael zmocnil pozemkov a majetkov palestínskych občanov, schválil množstvo zákonov, ktoré zabránili palestínskym utečencom vrátiť sa do svojich domov, z ktorých boli vyhnaní a skonfiškoval ich majetky a pozemky pod zámienkou „majetkov neprítomných“. Voči Palestínčanom, ktorí ostali vo vlasti a tvorili 17% obyvateľstva, uplatnil vojenský režim. Vojenská správa, ktorú uplatnila izraelská moc na palestínskych obyvateľoch (v rokoch 1948 až 1966), považovala palestínskych občanov len za obyvateľov bez občianskych práv pod správou vojenského správcu, ktorého menuje vláda, so širokými exekutívnymi právomocami, vrátane práva na obmedzenie pohybu obyvateľov. To vyžadovalo od palestínskeho obyvateľa získať špeciálne povolenie od príslušného vojenského správcu, aby mohol opustiť svoju obec a navštíviť susednú obec. Právomoci vojenského správcu zahŕňali aj obmedzenie práva na prácu, obchod, vlastníctvo, ako aj možnosť uplatniť administratívne zatýkanie, nútený pobyt, demoláciu domov,  konfiškovanie pozemkov a zákaz vydávania novín, ako aj zrušenie organizácií a strán.

Toto všetko na dôvažok uplatnili izraelskí vojenskí správcovia voči palestínskym obyvateľom, pôvodným obyvateľom krajiny. Čo sa týka pôdy, boli skonfiškované štátne a súkromné pozemky, ako aj pozemky patriace islamskej cirkvi. Pred vyhlásením štátu Izrael, Židia, „osoby a organizácie“, vlastnili menej ako 7% pôdy. Od vzniku Izraela a jeho mocenských opatrení, vlastnia a spravujú viac ako 97% pôdy. Palestínčanom, ktorí dokázali ostať vo svojej vlasti a dnes tvoria viac ako 20% obyvateľov Izraela, boli ponechané necelé 3% pôdy, no z toho len 2% stavebných pozemkov. Napriek stovkám nových židovských miest, obcí, osád a kibucov, ktoré boli na území historickej Palestíny postavené od vzniku Izraela dodnes, Palestínčanom, ktorých počet sa odvtedy zvýšil na 1 771 000 a tvoria 20,8% obyvateľov, nebolo dovolené postaviť nové obytné celky, žiadne nové palestínske mesto a žiadnu novú palestínsku obec, a to napriek potrebám ich prirodzeného demografického rastu.

Štát Izrael od prvého dňa svojho vzniku uplatňuje voči palestínskej menšine všetky formy etnickej diskriminácie a nepriznáva jej národné práva. Izraelský zákon o návrate platí len pre Židov, ktorí nikdy neboli v Palestíne a neplatí pre Palestínčanov, ktorí sa, ako ich otcovia i praotcovia, narodili a žili v Palestíne. Palestínčania boli násilne vyhnaní zo svojich domovských miest a obcí, a štát Izrael im dodnes zabraňuje uplatniť svoje zákonné právo na návrat domov.

A čo sa týka palestínskych občanov Izraela, štát obmedzuje ich možnosti zamestnať sa vo verejnej správe, znižuje rozpočty ich miest a dedín, oblieha ich bývanie v menších, takmer izolovaných celkoch, znižuje ich prídel vody a vytvára prekážky ich prístupu k vzdelaniu, národnej výchove a národnej kultúre. V posledných rokoch viditeľne narastá počet rasistických a diskriminačných prejavov v izraelskej legislatíve, ako aj v štátnych inštitúciách, vrátane samotného Knéssetu (parlament). Ten schvaľuje zákony s politickými cieľmi, na základe ktorých sa volení palestínski poslanci trestajú zákazom zúčastniť sa na rokovaniach parlamentu a obhajovať dôležité národné otázky svojich voličov, ako aj zákony zakazujúce im vyjadriť solidaritu so svojim ľudom, ktorý sa nachádza pod okupáciou, a kriminalizuje ich uctenie si výročí „ANNAKBA“.

Veľvyslanectvo Štátu Palestína v Slovenskej republike znova pripomína priateľskému slovenskému národu, ktorý v predchádzajúcich dňoch oslávil koniec 2. svetovej vojny a znova odsúdil jej následky, ako sú ničenie, smrť a katastrofy, ktoré táto vojna spôsobila európskemu kontinentu, najmä zločin holokaustu, ktorý Veľvyslanectvo Štátu Palestína v Slovenskej republike ostro odsudzuje. Zároveň pripomína slovenskému ľudu, že „ANNAKBA“, táto krivda, ktorá je páchaná na palestínskom ľude, sa neskončila dodnes. Preto apeluje na slovenský ľud, aby nedovolil pokračovanie „ANNAKBA“, a aby sa aktívne zasadil za zastavenie rasistickej a agresívnej politiky Izraela voči palestínskemu ľudu, a za zabezpečenie medzinárodnej ochrany palestínskeho ľudu a jeho pôdy.