Vyhlásenie Veľvyslanectva štátu Palestína v Slovenskej republike pri príležitosti „medzinárodného dňa podpory práv Palestínčanov v Izraeli“

Bojovníci za slobodu, spravodlivosť, ľudskú dôstojnosť a ľudské práva na celom svete oslavujú dňa 30.1.  „medzinárodný deň podpory práv Palestínčanov v Izraeli“. Je to deň, ktorý by mal upriamiť pozornosť na politické, sociálne a ekonomické postavenie Palestínčanov v Izraeli vo svetle rasisticko-diskriminačných praktík, ktoré sú na nich realizované, a ktoré znižujú ich národné, sociálno-ekonomické a politické práva zo strany izraelskej vlády a jej rôznych inštitúcií. Tieto praktiky z nich robia občanov druhej triedy. 

Napriek ukončeniu vojenského režimu uvaleného na palestínskych občanov, ktorý bol Izraelom uplatnený v rokoch 1948-1966, dodnes pokračujú tieto praktiky voči Palestínčanom. Oficiálna izraelská inštitúcia sa správa voči pôvodným obyvateľom krajiny Palestínčanom, ktorí sa počtom približujú k 2 miliónom a tvoria viac ako 20% obyvateľov, v duchu princípu „viac územia, menej Arabov“.

Na mieste 530 palestínskych miest, štvrtí a obcí, ktoré sionistické teroristické organizácie v rokoch 1947-1948 úplne zdemolovali, Izrael postavil viac ako 700 židovských kibucov a obcí pre Židov, ktorí sa do Palestíny prisťahovali z celého sveta. Namiesto 800 000 Palestínčanov, ktorí boli vyhnaní zo svojich domovov, miest a obcí, bolo umiestnených viac ako 800 000 židovských emigrantov. To bol začiatok rasisticko- diskriminačnej politiky voči pôvodným obyvateľom. Hlavným cieľom bolo vyhnanie všetkých Palestínčanov a ukoristenie ich pozemkov. Preto bol na nich uplatnený vojenský režim, ktorý by uľahčil krádež pozemkov a majetkov neprítomných, ako aj prítomných Palestínčanov. V tejto dobe Izrael skonfiškoval viac ako 670 000 Ha pôdy, ktorá patrila Palestínčanom a obmedzil ich bydlisko v troch zemepisných oblastiach izolovaných od seba a neumožnil ich komunikáciu s arabským a islamským prostredím.

Palestínčania v Izraeli trpia po 69 rokoch vzniku Izraela etnicko-náboženskou rasistickou diskrimináciou, a to v každej oblasti života. Od vzniku štátu Izrael v roku 1948 im nebolo dovolené postaviť žiadne nové arabské mesto, či obec, a to napriek tomu, že ich počet sa zvýšil zo 125 000 na 2 milióny. Pozemky, ktoré im boli skonfiškované im neboli navrátené. Rozloha pozemkov, na ktorých môžu stavať svoje domy, sa radikálne znížila na úroveň 2,5% rozlohy krajiny, aj keď tvoria viac ako 20% obyvateľstva. Tiež im nie je umožnené bývať a žiť vo viac ako 930 židovských obciach. Napriek nedostatku obydlí pre palestínskych občanov v Izraeli, sa politická a bezpečnostná inštitúcia v Izraeli snaží o demoláciu viac ako 50 000 domov, v ktorých bývajú. V posledných mesiacoch bolo zdemolovaných niekoľko domov v Sachnini a Qalansawa, ako aj v iných arabských obciach pod falošnými zámienkami. Demolácie sa týkajú aj celých dedín, lebo Izrael neuznáva 46 obcí v Negevskej púšti s počtom obyvateľov 100 000. Týmto obyvateľom nie je umožnený prístup k bežným a nevyhnutným  potrebám života, ako je voda, elektrina a kanalizácia. Neboli im postavené školy a tým pádom sú ich deti odkázané dochádzať do škôl, ktoré sú vzdialené niekoľko kilometrov. Poľnohospodárske vrtuľníky postrekujú poľnohospodárske plodiny chemickým postrekom, čo spôsobuje zničenie úrody a smrť dobytku. Nedávno začala Izraelská vojenská mašinéria s demoláciou týchto obcí a násilne vyhostila ich obyvateľov, aby mohla skonfiškovať viac ako 100 000 Ha pôdy a postaviť tam židovské osady. Do obce Em-alheran, v Negevskej púšti, vnikli násilím policajné oddiely a začali demolovať domy. Ostrými nábojmi strieľali na obyvateľov, ktorí holými rukami bránili svoje domy a majetky. Zavraždili učiteľa a zranili niekoľko obyvateľov a dvoch arabských poslancov, ktorí pomáhali obyvateľom dediny brániť svoje domy.

Etnická diskriminácia voči Palestínčanom v Izraeli sa netýka len pôdy a bývania, ale zahŕňa všetky oblasti života. Rozpočet arabských obcí je oveľa nižší ako v židovských obciach. Vládna podpora rozvoja je určená len pre židovské mestá a obce. Chudoba medzi Arabmi dosiahla až 60%, kým medzi Židmi 35%. Vládne programy na zníženie chudoby sú určené len pre Židov a prehlbujú sociálnu priepasť medzi Arabmi a Židmi. 

Rasistická diskriminácia v Izraeli voči palestínskym občanom je legalizovaná parlamentom a tvorí právny základ pre jej rozmach a právne ho chráni. Z týchto legislatívnych noriem, ktoré diskriminujú Palestínčanov spomenieme: Zákon o privatizácii pôdy a jej konfiškácií v prospech Židov; Zákon o občianstve, ktorý dáva izraelské občianstvo všetkým Židom vo svete a  pôvodným obyvateľom krajiny, ktorí z nej boli vyhnaní, zabraňuje návrat domov; Jazykový zákon, ktorý sa snaží o to, aby arabský jazyk nebol rovnocenný so židovským ako oficiálny jazyk štátu a Zákon Al-Nakba, ktorý Palestínčanom zakazuje pripomenúť si ich národnú tragédiu.

Na rasistickej diskriminácií Arabov v Izraeli sa priamo podieľa Netanjahua a jeho ministri s podporou médií a sociálnych sietí, so zámerom získať radikálnych voličov. Tieto zúčastnené strany spoločne šíria o Palestínčanoch obraz „nebezpečného rizika a strašiaka“.

Náš palestínsky ľud, ktorý je zakorenený od vzniku ľudstva v zemi svojich otcov a praotcov, v zemi, v ktorej žije a bude žiť večne so svojimi deťmi a vnukmi, zdôrazňuje, že nemôže spolunažívať s diskriminačno-rasistickými praktikami a bude im čeliť tvrdým civilným bojom a na rôznych medzinárodných fórach. Uvedomuje si, že ľudské práva, najmä práva národnostných menšín a pôvodných obyvateľov, nie sú vnútroštátnou záležitosťou, ale medzinárodnou.  Majú svoje významné miesto v medzinárodných dokumentoch vrátane tých, ktoré Izrael ratifikoval a zdôrazňuje, že izraelská politika voči palestínskym občanom je v rozpore s medzinárodnými dohovormi a poškodzuje ľudské práva a demokratické hodnoty. Preto apeluje na medzinárodnú verejnú mienku, najmä európsku vrátane slovenskej, aby zdvihla svoj hlas proti rasistickým izraelským praktikám a na podporu jeho legálnej požiadavky poslať medzinárodnú vyšetrovaciu komisiu, ktorá by sa zaoberala postavením Palestínčanov v Izraeli.

Rešpektovať ľudské práva všetkých obyvateľov, najmä menšiny, je najvhodnejšou zárukou stability bezpečnosti a mierového spolunažívania. Solidarita medzi národmi je najjasnejším prejavom morálnej spolupatričnosti k humanizmu ako šľachetnej hodnoty. Náš palestínsky ľud verí v silu svetovej verejnej mienky a jej vplyvu na pozitívnu zmenu, rovnako ako sa to dialo v prípade Juhoafrickej republiky a iných oblastiach vo svete a apeluje na slovenskú verejnú mienku a predstaviteľov občianskej spoločnosti a štátnych inštitúcií, aby nestáli so založenými rukami a hlasno sa pridali k nastoleniu spravodlivosti a rovnoprávnosti.