Prejav prezidenta Mahmúda Abbása na 69. zasadaní Valného zhromaždenia OSN
26.09.2014
New York, 26. september 2014
Všeobecná rozprava Valného zhromaždenia
Pán prezident,
na úvod by som Vám rád tlmočil moje blahoželanie k Vášmu zvoleniu za predsedu VZ OSN, a zároveň by som rád poďakoval a ocenil Jeho Excelenciu pána Johna Ashea za jeho výnimočné predsedníctvo predchádzajúceho VZ OSN.
Pán prezident, vážené dámy, vážení páni,
tento rok, ktorý VZ OSN vyhlásilo za medzinárodný rok solidarity s palestínskym ľudom, sa Izrael rozhodol, že to bude rok novej genocídnej vojny namierenej proti palestínskemu ľudu.
V tomto roku, v ktorom Valné zhromaždenie, v mene krajín a národov celého sveta, tlmočilo túžbu a odhodlanie sveta nastoliť spravodlivý mier a dosiahnuť slobodu a nezávislosť pre palestínsky ľud v štáte Palestína po boku štátu Izrael, a tým napraviť veľkú krivdu spáchanú na palestínskom ľude v Al-Nakbe v r.1948, sa rozhodol okupantský štát vzoprieť celému svetu tým, že spustil vojnu proti Gaze. Lietadlá a tanky okupantského štátu brutálnym spôsobom pripravili ľudí o život, zničili domy, školy a sny tisícok palestínskych detí, žien a mužov a v skutočnosti pochovali aj ich zvyšnú nádej na mier.
Dámy a páni,
oslovil som Vás v tejto hale počas podobnej udalosti aj v roku 2012 a varoval som vás, že okupujúca moc sa pripravuje na ďalšiu Nakbu palestínskeho ľudu a vyzval som Vás: Zabráňte novej Nakbe. Podporte vznik nezávislého a slobodného štátu Palestína.
Po dvoch mesiacoch som sa vrátil do tej istej haly, v čase, keď si Palestína liečila svoje rany a jej ľud pochovával obete z radov svojich milovaných detí, žien a mužov, po ďalšej vojne vedenej proti pásmu Gazy a v ten deň som vyhlásil: Určite ani jeden človek na svete nepotreboval vidieť desiatky mŕtvych palestínskych detí na to, aby sa presvedčil, že Izrael trvá na okupácii, a neboli potrebné ani tisíce vražedných náletov a ton výbušnín, aby si svet spomenul, že tu existuje okupácia, ktorú treba zastaviť, a že tu existuje národ, ktorý treba oslobodiť.
A takisto som vtedy povedal: že nebolo treba ďalšej zničujúcej vojny na to, aby sme si uvedomili, že tu chýba mier.
A dnes sme tu znova.
Plní smútku, žiaľu a trpkosti, prichádzame s tými istými závermi a otázkami po novej vojne, už tretej, ktorú viedol rasistický okupačný štát v priebehu piatich rokov proti pásmu Gazy, tej malej, husto obývanej a vzácnej časti našej krajiny.
Rozdiel s predchádzajúcou vojnou je ten, že genocídny zločin nadobudol väčší rozmer, a že zoznam martýrov, predovšetkým detí, je dlhší, takisto ako zoznam zranených a zmrzačených, a že desiatky palestínskych rodín boli úplne vyhubené.
Ďalší rozdiel oproti minulej vojne je ten, že približne pol milióna ľudí bolo vyhnaných zo svojich domovov a a že počet zničených obydlí, škôl, nemocníc, verejných inštitúcií, obytných domov, mešít, závodov a dokonca aj cintorínov je bezprecedentný. A rozdiel je aj v tom, že škody spôsobené poslednou agresiou nemajú v modernom svete obdoby, čo potvrdil aj jej svedok, generálny komisár UNRWA.
Pán prezident, dámy a páni,
táto posledná vojna proti Gaze bola sériou vojnových zločinov páchaných pred zrakmi celého sveta, chvíľu po chvíli, a takým spôsobom, že je ťažké si predstaviť, že by dnes niekto mohol prehlásiť, že si neuvedomuje rozsah týchto hrôzostrašných zločinov. A je rovnako nepredstaviteľné, že niektorí ľudia nie sú schopní vidieť túto situáciu v reálnom svetle a skrývajú sa za výhovorky, že Izrael má právo na sebaobranu a pritom sa nepozerajú na tisíce obetí z radov nášho ľudu, ignorujúc pri tom to, čo im chcem dnes pripomenúť: život Palestínčana je rovnako vzácny ako ktoréhokoľvek iného človeka. Ignorácia niektorých skutočností neznamená, že tieto skutočnosti neexistujú.
Domnievame sa, že dnes sa už nikto nebude čudovať, prečo sa tlačí do popredia extrémizmus a prečo kultúra mieru stráca pevné miesto a prečo snahy o nastolenie mieru kolabujú.
A napriek tomu veríme a dúfame, že dnes nikto nepovažuje okupáciu za beztrestnú, ani snahy vyhnúť sa zodpovednosti za spáchané zločiny.
Pán prezident, dámy a páni,
v mene Palestíny a jej ľudu, Vás chcem dnes uistiť: nezabudneme a neodpustíme, a nedovolíme, aby sa vojnoví zločinci vyhli trestu.
Pred Vami prehlasujem, že palestínsky ľud trvá na svojom legálnom práve na sebaobranu proti izraelskej vojnovej mašinérii, a trvá na svojom práve na odpor proti kolonialistickej, rasistickej izraelskej okupácii.
Zároveň prehlasujem, že náš žiaľ, trauma a zlosť nás ani na sekundu nezbavia našej ľudskosti, hodnôt a morálky; vždy si uchováme rešpekt voči našim záväzkom a medzinárodnému právu, medzinárodnému humanitárnemu právu a medzinárodnej vôli a zachováme si tradície nášho národného boja, ktoré zakorenili palestínski partizáni a ku ktorým sa hlásime od vypuknutia palestínskej revolúcie začiatkom roka 1965.
Pán prezident, dámy a páni,
počas prúdov masakrov a búrok hromadného ničenia, sme boli svedkami toho, ako sa ľudia po celom svete zhromažďujú na obrovských demonštráciách, aby odsúdili agresiu a okupáciu a aby sa zastali slobody pre Palestínu. Boli sme svedkami toho, že väčšina štátov z viacerých kontinentov mala rovnaké šľachetné postoje a bez váhania boli ochotní poskytnúť rôznorodú pomoc a podporu nášmu ľudu. Zaznamenali sme kvalitatívny a kvantitatívny nárast aktivít spojených s medzinárodnou kampaňou bojkotu proti Izraelu za jeho okupačnú politiku, apartheid, osídľovanie, a to predovšetkým z radov akademikov, osobností kultúry, študentov a mládežníckych zoskupení.
A preto, v mene Palestíny, si vážime každého, kto háji ľudské hodnoty a kto žiada slobodu, spravodlivosť a mier. Všetky tieto prejavy solidarity boli významným odkazom pre ľudí v pásme Gazy, ktorí čelili genocíde a dali im pocit, že nie sú v tomto boji sami.
Pán prezident, dámy a páni,
posledná izraelská vojna de facto potvrdila a zhmotnila podstatu toho, čo tvrdí izraelská vláda v rokovacích miestnostiach za zatvorenými dverami. Táto vojna prišla po dlhých a náročných rokovaniach, ktoré sa viedli osem mesiacov pod záštitou USA a za výdatnej snahy prezidenta Baracka Obamu a ministra zahraničných vecí Johna Kerryho. Vstúpili sme do tejto snahy s otvorenou mysľou, v dobrej viere a pozitívnym prístupom a vstúpili sme do rokovaní s americkou administratívou konštruktívne, a deklarovali sme naše nemenné postoje, ktoré vychádzajú z rezolúcií medzinárodnej legitimity, a ktoré získali podporu národov celého sveta. A zároveň sme rešpektovali všetky naše záväzky a dohody. I keď sme už videli, že izraelská agresia sa stupňuje, museli sme sa ovládnuť, nenariekali sme, snažili sme sa vyliečiť si rany v prospech dosiahnutia čo najlepšieho výsledku amerických snažení.
Avšak, ako to už býva, izraelská vláda si nenechala ujsť príležitosť, ako tieto mierové snahy podkopať.
Počas mesiacov rokovaní, pokračovala v plnej miere výstavba osád, konfiškácia zeme, búranie domov, zabíjanie a zatýkanie, násilné sťahovanie Palestínčanov na Západnom brehu Jordánu a neoprávnená blokáda pásma Gazy ešte viac zosilnela. Vlna okupácie bola špeciálne zameraná na Jeruzalem a jeho obyvateľov, so snahou umelo zmeniť ducha, identitu a charakter Svätého mesta nájazdmi na mešitu Al-Aqsa, z čoho sa dá vytušiť blížiaca sa katastrofa. Zároveň ozbrojené bandy osadníkov sa naďalej dopúšťali zločinov proti palestínskemu ľudu, ich zeme, mešít, kostolov, súkromného majetku a olivovníkov.
Ako zvyčajne, zo skúšky mieru izraelská vláda prepadla.
Porušila dohodu s americkou administratívou ohľadom prepustenia skupiny palestínskych väzňov v okupantských žalároch – a my naďalej trváme na prepustení všetkých palestínskych väzňov. A keď bola izraelská vláda konfrontovaná s jednoduchými otázkami počas osobných stretnutí alebo prostredníctvom amerického vyjednávača, neštítila sa odkryť svoju skutočnú tvár:
Izrael odmieta ukončiť okupáciu štátu Palestína, ktorá trvá od r. 1967 ale hodlá v nej pokračovať a rozširovať ju, odmieta palestínsky štát a odmieta hľadať spravodlivé riešenie otázky návratu palestínskych utečencov. To je oficiálny postoj izraelskej vlády.
Izrael navrhuje Palestínčanom budúcnosť, ktorá bude v najlepšom prípade vyzerať ako izolované getá na kúskoch zeme, bez hraníc, suverenity a kontrolou nad vlastným vzdušným priestorom, vodnými a prírodnými zdrojmi, ktoré budú pod správou rasistických okupantov a okupujúcou armádou a v najhoršom prípade, to bude tá najotrasnejšia forma apartheidu.
Počas rokovaní Izrael potvrdil, že odmieta vytvoriť mier so svojimi obeťami, s palestínskym ľudom.
Toto všetko sa deje ruka v ruke so snahou dať tomuto konfliktu náboženský podtón v súčinnosti s narastajúcim a zjavným rasizmom v postojoch izraelskej vlády a v médiách, a v jeho implementácii do škôl, zákonov a praktík okupantov a osadníkov. Táto kultúra rasizmu, podnecovania k nenávisti, sa premietla do barbarského a odsúdeniahodného zločinu fašistických osadníkov, ktorí uniesli mladého obyvateľa Jeruzalema Mohameda Abu Khdeiru a upálili ho zaživa.
Za posledné roky okupačná moc presadzovala politiku so zámerom úmyselne oslabiť postavenie a podstatu Palestínskej národnej samosprávy a negovať tak jej postavenie. Okupačná moc útočila na našu prácu, ktorú sme neúnavne viedli v snahe dosiahnuť vznik štátu Palestína, ktorý sme si tak priali: suverénny a nezávislý štát existujúci v mieri, ktorý postaví mosty vzájomnej spolupráce so svojimi susedmi, ktorý bude rešpektovať záväzky, povinnosti a dohody, ktorý upevní hodnoty občianstva, rovnoprávnosť, antidiskrimináciu, zvrchovanosť zákona, ľudské práva a pluralitu, ktorý prehĺbi palestínsku tradíciu tolerancie, spolunažívania a spolupatričnosti, ktorý upevní kultúru mieru a postavenie žien, vybuduje schopnú štátnu správu, ktorá bude rešpektovať princípy spravodlivého vládnutia a ktorý sa bude zaujímať o potreby a záujmy svojho národa. Okupácia chcela a chce zničiť tieto snahy, pretože sú v rozpore s podstatou jej politiky osídľovania, a aj preto, lebo chce zničiť Palestínčanom šancu na existenciu v nezávislom štáte v rámci dvojštátneho riešenia.
Keď sme pred pár mesiacmi dokázali prostredníctvom národného dialógu úspešné ukončiť náš vnútorný rozpor a boli sme pripravení obnoviť jednotu našej krajiny, národa a inštitúcií sformovaním vlády národného porozumenia a naštartovali sme prípravu prezidentských a legislatívnych volieb, všetky krajiny sveta, uvítali tento výsledok, okrem Izraela, ktorý naďalej rozbíja našu zem a národnú jednotu.
Pán prezident, dámy a páni,
kam sa odrazíme odtiaľto?
Predstava, že je možné vrátiť sa k predchádzajúcemu spôsobu práce, ktorý opakovane zlyhal, je prinajmenšom naivná a v každom prípade nesprávna. Ignoruje totiž fakt, že nie je viac prijateľné, ani možné, opakovať procesy, ktoré sa ukázali bezzubé a nemá zmysel pokračovať v snahách, ktoré opakovane zlyhali a ktoré si vyžadujú komplexné prehodnotenie a radikálne zmeny.
Je nemožné, zopakujem - nemožné - vrátiť sa do začarovaného kruhu rokovaní, ktoré zlyhali a ktoré nie sú schopné zaoberať sa podstatou problému a odpovedať na základnú otázku. Rokovania nemajú žiadnu váhu ani opodstatnenie, keďže ich výsledok predurčuje pokračujúca izraelská politika okupácie a násilia. Nemá zmysel viesť rokovania, ktorých cieľom nebude ukončenie izraelskej okupácie, vznik nezávislého štátu Palestína na celom palestínskom území okupovanom od vojny v r. 1967, s hlavným mestom Jeruzalem. A rokovania, ktoré nemajú jasne stanovené, v akom časovom rozmedzí treba napĺňať ciele, nemajú cenu.
Je na čase ukončiť okupáciu a osídľovanie.
Palestína odmieta, aby právo na slobodu jej ľudu, ktorý je vystavený terorizmu rasistickej okupačnej moci a osadníkov, bol rukojemníkom podmienok, ktoré si Izrael kladie s ohľadom na svoju bezpečnosť.
Sú to naopak, Palestínčania, ktorí potrebujú okamžitú medzinárodnú ochranu, o ktorú žiadame prostredníctvom medzinárodných organizácií, a ktorí potrebujú bezpečnosť a mier viac ako ktokoľvek iný. Palestínske deti si zaslúžia, aby im svet zaručil, že im už nikto znova nezničí ich detstvo a neukradne im sny a životy.
Je čas, aby sa kapitola pokračujúcej a zdĺhavej tragédie uzavrela.
Tí, ktoré boli vykorenení z tepla svojho domova, úrodnej zeme a nádhernej krajiny v Al-Nakbe pred 66-timi rokmi, ktorí boli vrhnutí do pekiel diaspóry a emigrácie, sú z času na čas hodení do temna nových emigrácií, alebo do člnov smrti v moriach sveta, sú tí, ktorí potrebujú záruky, že ich už nikto znovu nevyhodí z domovov, že ich domy nezbúrajú a že sa nebudú zvyšok života báť, že príde ďalšia vojna.
Nie je čas, aby sa táto pretrvávajúca tragédia skončila?
Neakceptujeme to, že donekonečna to máme byť my, kto bude musieť dokazovať svoje dobré úmysly, a robiť ústupky na úkor našich práv, že budeme mlčať, keď nás budú oberať o našu zem a zabíjať naše deti, a chápať podmienky druhej strany a dôležitosť udržania ich koaličnej vlády, kým ona zatiaľ bude pokračovať v okupácii. Sme unavení z neustálych skúšok, ktoré podstupujeme, aby sme dokázali, že sme pripravení, kompetentní a kvalifikovaní vydobyť si naše prirodzené a obyčajné právo na normálny život, že máme právo snívať o stabilnom a obyčajnom zajtrajšku, o krajšom zajtrajšku, o tom, že naša mládež si bude plánovať život v mieri a slobode vo svojej vlasti tak, ako to robia všetci ľudia na svete.
Je najvyšší čas, aby sa spravodlivý a skutočný mier udomácnil v zemi mieru. Ako som viackrát zdôraznil, sme jediný národ na svete, ktorý žije pod okupáciou.
Pán prezident, dámy a páni,
neustále sme varovali svet, spolu s Ligou arabských štátov, pred katastrofickými následkami pretrvávajúcej izraelskej okupácie a pred odopieraním mieru a práva na nezávislosť Palestíny. Opakovane sme upozorňovali na to, že ak dovolíme, aby sa Izrael správal ako štát, ktorý stojí nad zákonom, a ak ho zbavíme zodpovednosti za jeho politiku, agresiu a porušovanie medzinárodného práva a legitimity, vytvoríme tým živnú pôdu pre narastajúci extrémizmus, nenávisť a terorizmus v našom regióne.
Konfrontácia s terorizmom, ktorý postihol náš región prostredníctvom skupín ako napr. ISIS, a ďalšie podobné organizácie, ktoré nemajú miesto v tolerantnom islamskom náboženstve, a ktoré páchajú brutálne a surové akty na ľuďoch - si vyžaduje viac než len vojenskú konfrontáciu. Je to naliehavá problematika, ktorá si vyžaduje viac než len odsudzujúce vyhlásenia a proklamovanie postojov, i keď tie sú, samozrejme, tiež potrebné. V prvom rade si to vyžaduje komplexnú a rozumnú stratégiu, ktorá zničí zdroje terorizmu a vykorení ho z politických, ideologických, ekonomických a sociálnych sfér v našom regióne. Vyžaduje si to vytvorenie pevných základov a spoločnej dohody, na základe ktorej bude boj proti terorizmu, kdekoľvek na svete, spoločnou úlohou aliancie národov, ľudí a celej civilizácie. Vyžaduje si to v tomto kontexte, ako jednu z priorít, zastavenie izraelskej okupácie našej krajiny, ktorá svojou podstatou a praktikami nie je nič iné ako štátny teror a živná pôda pre vznik napätia a nabádania k nenávisti a neznášanlivosti.
Pán prezident,
v čase, kedy stále trpíme následkami vojny, stojíme pred veľkou výzvou na obnovenie toho, čo zničila okupácia. To je tretíkrát, kedy sa chystáme obnoviť to, čo zničil okupant.
Na pozvanie Egyptskej arabskej republiky a Nórskeho kráľovstva, ktoré si veľmi vážime, bude Káhira nasledovný mesiac hostiť medzinárodnú konferenciu za uvoľnenie pásma Gazy a jeho obnovenie. Naša vláda predloží komplexnú správu o rozsahu škôd spôsobených agresiou, ktoré postihli všetky stránky života a predloží podrobné plány a harmonogramy, ktoré môžu byť okamžite zavedené v pásme Gazy, aby uvoľnili situáciu a prispeli k obnove pásma v priamej koordinácii s OSN a jej organizáciami.
Ceníme si všetky štáty a inštitúcie, ktoré urýchlene poskytli palestínskemu ľudu pomoc, a to počas vojny i po nej, a veríme, že bratské a priateľské štáty nebudú váhať s podporou našich plánov a programov, ktoré predstavíme na konferencii a ktoré budú mať hmatateľné výsledky, a naplnia potreby obetí nedávnej agresie.
Znova zdôrazňujeme, že hlavná podmienka úspechu všetkých snažení je ukončenie pretrvávajúceho izraelského obliehania pásma Gazy, ktoré celé roky dusí dva milióny palestínskych civilistov a robí z Gazy najväčšiu väznicu na svete. Znovu prehlasujeme, že sme si vedomí nášho záväzku a potreby upevniť prímerie prostredníctvom rokovania pod záštitou Egypta. Avšak v záujme toho, aby sa cyklus vojny a povojnový stav obnovy neopakoval každé dva – tri roky, je absolútne nevyhnutné zamerať sa na podstatu a východiskový bod riešenia a uvedomiť si, že hrôzy v pásme Gazy sa neskončia dovtedy, kým sa neskončí okupácia a nevznikne nezávislý palestínsky štát.
Pán prezident, dámy a páni,
v priebehu posledných dvoch týždňov Palestína a skupina arabských štátov sa stretla a intenzívne rokovala s rôznymi regionálnymi zoskupeniami OSN, aby sa pripravila na predloženie návrhu rezolúcie pre Bezpečnostnú radu, ktorá sa týka palestínsko-izraelského konfliktu a ktorá má napomôcť nastoleniu mieru. Naďalej veríme v mier prostredníctvom medzinárodnej legitimity.
Táto snaha potvrdzuje náš záujem o nastolenie spravodlivého mieru prostredníctvom rokovaní a diplomatických a politických úsilí pomocou orgánov OSN. Táto snaha je inšpirovaná a založená na mnohých riešeniach a rezolúciách, ktoré ste schválili na Valných zhromaždeniach a ktoré prijala Bezpečnostná Rada OSN, a ktoré položili základy dlhodobým riešeniam a viedli k spravodlivému mieru.
Týmto úsilím chceme nahradiť doteraz neúspešné snahy o nastolenie mieru za predpokladu ukončenia okupácie Izraelom a rešpektovania dvojštátneho riešenia pre štát Palestína s hlavným mestom Východný Jeruzalem, na celom území okupovanom od roku 1967, vedľa štátu Izrael, a za podmienky spravodlivej dohody ohľadom bezútešnej situácie palestínskych utečencov na základe rezolúcie 194, s konkrétnym časovým limitom na dosiahnutie týchto cieľov ako je zakotvené v Arabskej mierovej iniciatíve. Toto bude spojené s okamžitou obnovou rokovaní medzi Palestínou a Izraelom ohľadom vytýčenia hraníc, s podrobným a komplexným dohovorom a a návrhom na mierovú zmluvu medzi týmito dvoma štátmi.
Dámy a páni,
pevne veríme, že tieto snahy nájdu všeobecnú podporu u tých, ktorí dbajú na to, aby v našej krajine neboli ďalšie vojny a straty, u tých, ktorí chcú podporiť boj proti terorizmu, u tých, ktorí sú presvedčení, že treba odbremeniť palestínsky ľud od historickej krivdy, ktorá ho postihla počas Al-Nakba, aj u tých, ktorí túžia vidieť mier vo vlasti monoteistických náboženstiev.
Prijatie tejto rezolúcie bude potvrdením toho, o čo ste sa usilovali, aby bol tento rok: Medzinárodný rok solidarity s palestínskym ľudom, ktorý bude vytrvalo pokračovať vo svojom boji a hrdo a silno povstane z trosiek a biedy.
My, ako povedal náš básnik Mahmoud Darwish: „Trpíme nevyliečiteľnou chorobou – nádejou, a milujeme život, pokiaľ nájdeme k nemu cestu.“
Pán prezident, dámy a páni,
Existuje okupácia, ktorá musí ihneď skončiť
Je tu národ, ktorý musí byť okamžite oslobodený.
Hodina nezávislosti Štátu Palestína prišla.
Ďakujem.
Neoficiálny preklad